29.10.2020 - Cauta alebo brána? V podstate ide o ten istý koláč, ktorý sa piekol k zvláštnym príležitostiam. Bol zo sladkého kysnutého cesta a mal úhľadný kruhový tvar, pričom obvodová masa bola spletená do copu (mrdas). Vnútorné valčeky tvorili v strede otvor v tvare štvorca. Tento koláč, tzv. brána, sa piekol tradične na svadby. Hlavný družba ho nosieval nastoknutý na fľaši s vínom (Sekule). Brány boli aj súčasťou svadobného stolovania - každý mohol ochutnať. Dodnes je zvykom ponúkať ľudom, ktorí sa príšli dívať na svadbu, koláče či pijatiku.
V dávnejších dobách to bol pravdepodobne jediný koláč, ktorý sa na svadbe vyskytoval. Takto popisujú funkciu brány resp. chytanie brány v polovici 19. storočia na svadbe Slovákov v Dolnom Rakúsku.
Keď príde nevesta k otcovskému domu, vezme "bránu", t.j. velký, vencu podobný, v prostriedku prázdny koláč, obráti sa s ním niekoľko krát, poznamená ho niekoľko krát krížom a hodí ho cez rameno medzi chudobných ľudí a deti, pričom medzi nimi spôsobí šarvátku. Takýchto brán sa na svadbe rozdá niekoľko - chudobným, aby aj chudobný ľud mal tú česť zúčastniť sa istým spôsobom svadby, tiež kostolníkom a učiteľom, a to aj s fľašou vína. Pre ukrátenie chvíle zavedú mládenci s družičkami ešte predpoludním tanec, pričom sa posilňujú kúskom brány s vínom alebo pálenkou.
Cauta je koláč veľmi podobný bráne, ktorý býval niekedy väčší a "opantlený", čiže nazdobený stuhami. Nosievali ho napríklad chlapci a mládenci "na Štefana", keď sa chodilo pýtať koncom roku do služby, napríklad do Rakúska. Tento akt popisuje aj pieseň Na Ščepána nemajú chłapci pána. Neskôr bola takáto "návšteva" symbolická a na revanš cautu nosievali zase dievčatá k svojej rodine a známym začiatkom roka. Tento zvyk sa vytratil po II. svetovej vojne, podobne ako aj pečenie brán na svadbu. Kto by mal v dnešnej dobe chuť oživovať svadobné zvyky, môže sa chopiť príležitosti.
Marcin Lebeda
(dzekujem informátorom)
Brána z Lábu z roku 1955.
Brána nastoknutá na fľaši v rukách družbu (Sekule 1968)
